Na známosť sa dáva

---

V minulosti sa obyvatelia  Podhradia zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, spracovaním dreva, tkáčstvom. Boli známi ako dobrí ovocinári, včelári, spracovatelia ľanu, konope a vlny. Ženy príležitostne pracovali na pánskom, sadili stromčeky, zbierali lesné plody.   

       V právomoci obcí bol výber obecných sluhov podľa potrieb a možností.   Obce zamestnávali obecného sluhu,hlásnika,strážnika,
vartáša, bubeníka  a  spolu s cirkvou zvonára a hrobára.V menších obciach  sa viaceré funkcie spájali a robila ich jedna osoba.

Obecný sluha

Funkciu obecného sluhu robil poriadny, zodpovedný človek, ktorý bol zároveň aj poštárom.

 Strážnik - vartáš

Ochranu  majetku pred nešťastiami požiarom či zlodejmi zabezpečovala obecná varta, ktorá pozostávala z obecného vartáša, ktorému v sezónne vypomáhali obyvatelia obce, ktorí sa striedali od jari do jesene, vždy od zotmenia do brieždenia t.j. celú noc. Obecným vartášom  býval poriadny, slušný človek, ktorý zároveň  bol aj obecným hlásnikom, ku ktorému patrila – hlásnická trúba. Pravidelným trúbením na určitých miestach v dedine informoval obyvateľov o čase, ako aj o tom, že dedina je v poriadku. Trúbil o 22., 24.,  a 2. hodine slovami:

„Odbila 12. hodina  chváľ každý duch hospodina a Ježiša jeho syna. Ochraňujte svetlo, oheň, aby nebol ľuďom škoden.  Ostávajte s Pánom Bohom až na veky amen“.

Hlásnik v Podhradí po prechádzke dedinou spieval nábožné piesne podľa cirkevného obdobia.

 Bubeník

Ďalším obecným sluhom bol bubeník . Nosieval mosadzný bubon potiahnutý zvieracou kožou. Prechádzal z jedného konca dediny na druhý a bubnoval. Zastavoval sa na určených miestach v dedine, kde ho už očakávali občania, aby sa od neho dozvedeli, čo by mali vedieť a podľa čoho sa zariadiť. Jeho správa sa začínala:

„Dáva sa na vedomie všetkým občanom......“ Bubeník býval veľmi obľúbený  medzi menšími deťmi, ktoré ho s veľkým nadšením sprevádzali  počas hlásenia v celej dedine. Na posledného bubeníka v dedine pána Juraja Bellu spomínajú dnešní občania staršej a strednej generácie. Po zavedení miestneho rozhlasu  funkcia bubeníka prestala byť potrebná, no pán Juraj Bella rád vyhlasoval správy aj v miestnom rozhlase. 

Hrobár - zvonár

Udržiavaním poriadku na cintoríne, kopaním hrobov a pochovávaním mŕtvych bol poverený hrobár, ktorý bol zároveň aj zvonárom. Prostredníctvom zvonov oznamoval smrť spoluobčana.  Zvonil dva krát za deň, kým mŕtveho nepochovali. 

Zvony sa rozliehali po dedine  na konci každého dňa pred zotmením, v čase cirkevných sviatkov aj na pravé poludnie. 

Pastieri

V dedine boli obecní pastieri, ktorí sa počas roka podľa dohody s majiteľmi dohodli o dĺžke svojej služby a odmene za prácu.

 Stredom obce Podhradie tečie potok, ktorý pramení pod vrcholom Kľak. Mohutnie prítokom vody z jarkov  a drobných lesných bystrín. Koncom 19. a začiatkom 20.storočia sa nachádzali takmer v každej obci mlyny, píla a valchy. Tak i v Podhradí boli tieto postavené na miestnom potoku.

Píla

-         stála kedysi blízko prameňa miestneho Medokyša. V r. 1930 bola postavená na urbárskom majetku a mala murované základy. Píla bola drevená a hnaná vodným kolesom, neskôr ju poháňala vodná turbína. Píla bola využívaná len pri dostatku vody na jar. V súčastnosti už táto stavba neexistuje, no miesto, kde kedysi táto stavba stála sa dodnes nazýva „Píla“.

Mlyn

-         v Podhradí boli dva mlyny. Dolný spustol a horný prestavali. Bol urbárskym majetkom a mlynári ho mali v prenájme. Nakoľko mlyn vyžadoval stále opravy rozhodli sa ho urbárnici odpredať. Mlyn kúpil p. Kunčár(1886-1979), ktorý v ňom mlel zrno v rokoch 1922 – 1950.

-         mlyn mal pohon vodným kolesom, vyžadoval si hať a žľaby privádzajúce vodu na mlynský náhon ukončený úpustom a stavidlami

 Váľačky (valcha)

-         boli súkromným majetkom rodiny Oravcovej. Ešte koncom prvej polovice 20. storočia stál  v záhrade pri potoku, na dnešnej ulici 9.mája, zrub, ktorý sa využíval pri spracovaní súkna a plátna, ktoré sa váľali vo váľačkách. Z ľanových a konopných hlávok tu vytláčali aj olej.

Sypárne

-         v strede obce je zachovaných ešte niekoľko pôvodných domov z konca 19. a začiatku 20.storočia. Niektoré z nich sú už prestavané, zmodernizované, niektoré chátrajú. Súčasťou hospodárskych domov boli i sypárne, ktoré boli postavené spolu s domom, alebo samostatne.

-         sypárne slúžili na uskladnenie obilia ale aj iných potravín. Obilie bolo uskladnené v štokoch (viacdielne priepravy z dreva) a tu do obila sa uskladňovalo i ovocie, aby v zime nezamrzlo.  Uskladňovalo sa tu i náradie na spracovanie ľanu, konopí, vlny, natkané plátno, truhlice s odloženým oblečením a pod.

-         mnohé sypárne v roku 1977 boli zbúrané, aby uvolnili miesto pre cestu cez Podhradie. Na ich mieste je v súčasnosti vybudovaný malý park, v ktorom poriadame výstavu kvetov „Kvet Podhradia“

-         zachovalo sa ešte niekoľko pôvodných sypárni, niektoré si opravili obyvatelia na garáž, niektoré využívajú ako sklad a niektoré chátrajú

Evanjelická škola

-    v roku 1904 postavili v Podhradí novú budovu školy, ktorá mala aj vežu a slúžila ako modlitebňa. Táto budova je dodnes najstaršou budovou obce.
-     dnes sa v nej konajú evanjelické služby božie, a spievanie na pamiatku zosnulého občana.
-         je tu miestnosť s počítačmi a internetom, telocvičňa, ktoré využíva miestna škola